Okolie - výlety
|
Žilina (25 km) Krajské mesto, hospodárske a kultúrne centrum stredného Považia, dôležitá železničná a cestná križovatka. Z priemyslu je hlavne zastúpený strojárenský, chemický, papierenský, textilný, stavebný a potravinársky. Viacero výskumných ústavov a Žilinská univerzita. Žilina je listinne doložená z r. 1208. Patrila varínskemu, neskôr starohradskému panstvu. Historicky doložené je osídlenie v paleolite a žiarové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, sídlisko púchovskej kultúry z prelomu letopočtu, z doby veľkomoravskej, základy románskeho kostolíka z 12. storočia. Slobodným kráľovským mesto sa Žilina stala v r. 1405. V stredoveku patrila Žilina medzi malé mestá. Tzv. Žilinská kniha z r. 1473 je naša najstaršia právna pamiatka. V Žiline bola dňa 6.10.1938 vyhlásená autonómia Slovenska. Historické jadro mesta vyhlásili v r. 1987 za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Cenné je predovšetkým urbanisticko-architektonické riešenie ( meštianske domy v prevažne renesančnom slohu ). Kostol sv. Štefana v Závodí, románsky z čias okolo r. 1250, upravený v 16.-18. storočí, so zvyškami fresiek zo 16. storočia. Kostol sv. Trojice, farský, pôvodne gotický z čias okolo r. 1400, postavený na starých základoch, v r. 1540 opevnený, viackrát renovovaný. Vedľa kostola samostatná renesančná zvonica z r. 1530. V kostole sú štyri obrazy od J. B. Klemensa a socha od F. Štefunku. Kostol a kláštor františkánov z r. 1704-1730, jednoloďový bez veže. Kostol a kláštor jezuitov z r. 1743, fasáda dvojvežová, interiéry, časť zariadenia z 18. storočia, obraz J. B. Klemensa. Kostol evanjelický z r. 1935-1936 od M. M. Harminca. Hotely, múzeum, výstavné siene, divadlo, cestovné a informačné kancelárie. Benzínové čerpadlá, športová hala, mestská krytá plaváreň. |
) |
) |
|
Teplička nad Váhom (20 km) Obec nepriamo doložená z r. 1235 a priamo z r. 1267, patrila panstvu Varín, neskôr Strečnu. Kaštieľ pôvodne renesančný z konca 16. storočia, začiatkom 18. storočia doplnený o štvorhranné veže na priečelí. Kostol rímskokatolícky, pôvodne renesančný z r. 1589, v r. 1750 pristavená baroková kaplnka. Tu je uložená múmia poslednej hradnej panej hradu Strečno Žofie Bosňákovej. Turistická trasa na vyhliadkový vrch Straník, vhodný na lety na rogalových krídlach. Starý hrad (30 km) |
) |
) |
|
Hrad Strečno (28 km) sa majestátne vypína nad obcou Strečno a riekou Váh. Je vyhlásenou národnou kultúrnou pamiatkou. Aj keď sa obec Strečno v listinách spomína už v r. 1321, hrad bol písomne doložený až v r. 1384. Podľa historických správ hrad postavili v polovici 14. storočia na ochranu obchodnej cesty a slúžil aj na vyberanie mýta za jej používanie a pri prechode cez Váh. Až do konca 14. storočia zostal hrad kráľovským majetkom a spravovali ho kráľovskí kasteláni. V 15. a 16. storočí sa vystriedali na hrade viacerí majitelia, ktorí ho dostávali do zálohu. Svoju terajšiu podobu dostal hrad na prelome 15. a 16. storočia, keď bol prestavaný na rezidenciu. Neskôr boli pristavané opevnenia s baštami. Tým sa stal hrad prakticky nedobytným. Po porážke Thökölyho ho vojaci opustili a cisár Leopold ho dal v r. 1698 zbúrať. Demolačné práce postihli len moderné opevnenie, ktoré zmizlo takmer bez stôp. Hradné budovy boli len poškodené a zostali bez striech. To však stačilo, aby hrad postupne chátral a okrem veže a obvodového muriva z neho ostalo iba niekoľko detailov architektúry. Po 17 rokoch konzervačných a reštauračných prác bol hrad v r. 1995 sprístupnený a dnes je v ňom múzeum. Patrí k najvýznamnejším pamiatkam dávnej minulosti Slovenska a tvorí neodmysliteľnú súčasť prírodnej scenérie. Z vrcholu hradnej skaly je veľmi pekný výhľad na Strečniansky priesmyk a severnú časť Žilinskej kotliny. Prehliadka trvá cca. 55 min. |
) |
) |
|
Rajecké Teplice (40 km) Rajecké Teplice sa v písomných prameňoch po prvý raz spomínajú ako osada v roku 1376, keď patrili k Lietavskému panstvu. Miestne alkalicko-zemité termálne pramene boli známe už v 14. storočí. Od 17. storočia, keď pri prameňoch vybudovali kúpele, sa vyvíjali ako kúpeľná osada. V súčasnosti patria medzi najpríťažlivejšie kúpele na Slovensku. Liečia sa tu reumatické choroby pohybového ústrojenstva, neurózy a niektoré choroby z povolania. Atraktívny je predovšetkým zrekonštruovaný kúpeľný dom Aphrodite, ktorý zariadili v antickom štýle a vybavili modernými diagnostickými a terapeutickými prístrojmi slúžiacimi na poskytovanie relaxačných a liečebných procedúr. Žriedla termálnych prameňov majú vďaka zloženiu a teplote 38oC vynikajúce liečebné účinky. K ideálnym podmienkam na oddych prispieva verejné kúpalisko s termálnou vodou a upravený kúpeľný park. Nad mestom sa vypína zalesnený skalnatý vrch Skalky, po ktorého úbočí vedú serpentíny kúpeľných chodníkov s peknými vyhliadkami do okolia. V jeho masíve sa nachádza štátna prírodná rezervácia Slnečné skaly s krajinársky pôsobivou a morfologicky bohatou skalnou kulisou s množstvom vežovitých a stĺpovitých skalných útvarov. |
) |
) |
|
Čičmany (65 km) Čičmany vyhlásili za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Obec sa preslávila originálnymi drevenicami s charakteristickou bielou ornamentálnou výzdobou. Maľba mala chrániť drevené trámy pred rozpraskaním spôsobeným slnečnými lúčmi. Pamiatkovú rezerváciu tvorí 136 dreveníc. Najlepšie zachovaný je jednoposchodový Radenov dom a susedný prízemný Gregorov dom, do ktorých umiestnili stálu národopisnú expozíciu. Vďaka nej sa návšetevníci môžu oboznámiť s históriu a ľudovou kultúrou tejto oblasti. Čičmany sú zároveň vyhľadávaným turisticko - lyžiarskym strediskom Rajeckej kotliny. |
) |
|
Múzeum kysuckej dediny (28 km) Väčšmi ako dedina Nová Bystrica je zaujímavé jej okolie s osadou Vychylovka. Nachádzajú sa tu dve významné turistické lákadlá. Múzeum kysuckej dediny otvorili v roku 1981 v doline Chmúra. Na Kysuciach sa zachovalo pomerne málo pôvodných drevených stavieb. Skanzen je preto jedinečnou príležitosťou na spoznanie toho, ako v minulosti vyzeral kysucký vidiek. Tvorí ho súbor 34 obytných, sakrálnych, technických a hospodárskych stavieb pochádzajúcich z rôznych kútov Kysúc. Je to napríklad pôvodný korniansky hostinec, ktorý aj dnes slúži rovnakému účelu. Pre návštevníkov múzea sú v letnej sezóne pripravené aktraktívne podujatia, napr. stavanie mája, jarmok ľudových remesiel alebo kuchyňa starých materí. Mimoriadne cennou turistickou atrakciou je lesná úvraťová železnica, unikátne technické dielo, ktoré je jediné svojho druhu v Európe. Podobný úvraťový typ železnice je známy len z peruánskych Ánd a zo Skalnatých vrchov v USA. Dnešná železnica je len malou časťou kedysi oveľa dlhšej železničnej trate s rozchodom 760 mm. V roku 1915 ju začali stavať talianski vojnoví zajatci. Pôvodná trať merajúca 761 km spájala Oščadnicu s Lokcou na Orave. Na najťažšom úseku dlhom 2,5 km, vedúcom cez kysucko-oravské pomedzie, museli súpravy lesnej železnice prekonať výškový rozdiel 217 m. Uľahčovali im to tri hrotové úvrate. V 20. rokoch 20. storočia trať predĺžili na 110 km. V ďalších rokoch ju postupne skracovali, až ju v roku 1969 z ekonomických dôvodov zavreli. Plánovaná demontáž unikátnej lesnej železnice sa našťastie neuskutočnila. Naopak, v roku 1974 sa začala obnova jej najcennejšej časti. V roku 1980 sa otvorila občasná prevádzka na prvom zrekonštruovanom úseku, ktorý v roku 1995 predĺžili o úsek prechádzajúci skanzenom až po prvú úvrať. Vláčik, ktorý pôvodne zvážal drevo k pílam, dnes vozí turistov. Cez víkend ho ťahá parný rušeň, v pracovných dňoch (okrem pondelka) do súpravy zaraďujú malú lokomotívu s dieselovým motorom. |
) |
) |
|
Budatínsky zámok (25 km) Budatín bol pôvodne samostatnou obcou, dnes je miestnou časťou Žiliny. Dominuje mu zámok so strategickou polohou na sútoku riek Váh a Kysuca. V minulosti patril medzi vodné hrady, chránené tokom riek a vodnými priekopami. Jeho najstaršou časťou je mohutná ranogotická štvorposchodová veža, ktorá bola postavená v čase opevňovania krajiny po tatárskom vpáde v polovici 13. storočia. Vzhľadom na svoju polohu plnila i funkciu kráľovskej tridsiatkovej stanice, kde sa vyberalo mýto od kupcov prichádzajúcich zo Sliezska. Začiatkom 14. storočia, počas vlády Matúša Čáka Trenčianskeho, vežu opevnili a vystavali jednotraktový palác. Najväčšie stavebné úpravy zaznamenal v rokoch 1487 - 1798, keď bol majetkom rody Suňogovcov. Dátum renesančnej prestavby, rok 1551, je zaznamenaný na krbe prvého poschodia veže. V 18. storočí, keď zámok úplne stratil funkciu pevnosti, postavili na zvyškoch opevnenia barokovo -klasicistický kaštieľ. V roku 1798 prešiel Budatínsky zámok do majetku roku Csakyovcov, ktorým patril až do roku 1945. Postihli ho aj revolučné udalosti v rokoch 1848 - 1849, keď 10. januára 1849 takmer úplne vyhorel a odvtedy dlhší čas chátral. Celkovú obnovu zámku začali jeho majitelia až v rokoch 1920 - 1922. Po odstránení rumovísk časti barokového paláca dostavali juhozápadné krídlo v historizujúcom slohu a zámok dostal dnešnú podobu. Dnes sú tu umiestnené expozície Považského múzea a galérie s unikátnou expozíciou Drotárske umenie. Drotárstvo od polovice 18. storočia reprezentovalo jedno z typických zamestnaní miestnach obyvateľov, a preto túto chudobnú časť Uhorska niekedy prezývali aj "drotárska stolica". Expozícia v Budatínskom zámku je jediná tohto druhu na svete. |
) |
) |
) |
|
Rajecká Lesná - drevený betlehem (52km) |
) |
) |